Domov » Aktuality » Klimatická zmena – nová príležitosť pre podnikanie, samosprávy a sociálne inovácie?

Klimatická zmena – nová príležitosť pre podnikanie, samosprávy a sociálne inovácie?

Publikované 6. decembra 2019

Aká je rola sociálneho podnikania a sociálnych inovácií v téme zeleného hospodárstva a adaptácií na klimatickú zmenu? Aké problémy a výzvy identifikujú slovenské samosprávy a odborníci v súvislosti s klimatickou zmenou? Aké sú bariéry, ale aj vízie do budúcnosti v riešení problémov v rámci adaptácie na zmenu klímy? To sú len niektoré z otázok, na ktoré sa hľadali odpovede na konferencii Sociálna ekonomika – príklady dobrej praxe III: Klimatická zmena – nová príležitosť pre podnikanie, samosprávy a sociálne inovácie.

Konferenciu koncom novembra organizovali na pôde Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave traja organizátori – Katedra sociálneho rozvoja a práce a Katedra ekonomickej teórie EU BA, Nadácia Green Foundation a nezisková organizácia EPIC.

Dnes už asi niet človeka, ktorý by nepočul o hrozivých následkoch klimatickej zmeny na Zemi. S hrôzou sledujeme v správach úporné dažde, záplavy, hurikány, extrémne suchá, požiare, prachové búrky, úbytok pitnej vody, vymieranie živočíchov, rastlín.  Utešujeme sa nádejou, že sa to deje od nás ďaleko. Ale naozaj?

„Informovaný optimista“ Juraj Mesík má na to iný názor – klíma sa mení globálne a dôsledky sú tiež úplne všade. Vo svojom príspevku nastolil a riešil otázky: „Čo znamená klimatická kríza v našom kontexte? Ako lámať masový klimatický analfabetizmus? Aké konkrétne kroky predstavuje účinná adaptácia jedinca, komunity, spoločnosti na klimatickú zmenu?“ Odpovede sú vcelku jednoduché – každý musí začať sám od seba – znižovať spotrebu mäsa, vody, osobných emisií CO₂, sadiť stromy, chrániť lesy, zachytávať dažďovú vodu, recyklovať organický odpad, vrátiť sa k prirodzenej produkcii potravín, chrániť a zveľaďovať úrodnú pôdu. „Civilizácia nestojí na mobiloch, počítačoch, technológiách… Pšenica, kukurica, ryža – to sú tri veci, na ktorých civilizácia stojí!“

PANAMA_2018

V tomto kontexte nastolila Eva Pongrácz z Národohospodárskej fakulty EU BA základnú tému konferencie – Sociálne podnikanie a sociálne inovácie ako jeden z nástrojov na riešenie klimatickej krízy. Bola to otázka a návrh zároveň. Ako sa to dá, ako to ide, ukázali a o svoje skúsenosti sa podelili v troch panelových diskusiách vedci, odborníci zo súkromných firiem, zástupcovia samosprávy, štátnych orgánov, investori.

Podľa Andreja Šteinera z Karpatského rozvojového inštitútu sú kľúčovým hráčom v adaptácii spoločnosti na klimatickú zmenu samosprávy. Chce to len ich systémovú zmenu – nástroje a právomoci už majú, stačí ich len správne používať. Priniesol krátky návod vo videách:

  • https://youtu.be/FY1rGGS72L0
  • https://youtu.be/Nl7NGUE9G0o

Ako začala samospráva v Bratislave, porozprával Edo Donauer, splnomocnenec pre strategický plán Bratislava 2030. Založila napríklad nadáciu na podporu ekologických start-upov, mení dátovú politiku mesta, pracuje na agende udržateľného rozvoja s víziou a stratégiou do roku 2030.

Projekt MOVECO – Dunajský nadnárodný program, ktorý má za cieľ prispieť k zlepšeniu rámcových podmienok a nástrojov zameraných na podporu eko-inovácií, je významným počinom v podpore malých a stredných podnikov k prechodu na obehové hospodárstvo. Účastníkov o ňom informovala Jana Bieliková zo Slovak Business Agency. Platformu pre obehové hospodárstvo predstavila  Denisa Rášová: „Obehové hospodárstvo je podnikateľský model budúcnosti, udržateľnosť je podnikateľská príležitosť.“

Ako premeniť odpad na zdroj? Pre niekoho nepredstaviteľné, v spoločnosti JRK Slovensko s.r.o. už denná realita a podnikateľská príležitosť. „80% odpadu na skládkach vieme recyklovať“ uviedol Marián Kobolka, konateľ spoločnosti. Ako na to? Treba vymyslieť a zaviesť pohodlný, motivačný a kontrolovateľný systém. Keď taký zaviedli v jednom talianskom regióne veľkosťou podobnom Slovensku, odpad na 1 občana sa z 288 kg znížil na 45 kg! „ELWIS – pre smart obce bez odpadu“ – to je on, systém, ktorý je už slovenským obciam k dispozícii.

S veľkým záujmom sa stretli prezentácie dvoch registrovaných sociálnych podnikov: ten prvý je najväčší neziskový IT podnik v Európe, ktorého slovenská pobočka  je od októbra 2019 registrovaným sociálnym podnikom so sídlom v Trnave. Podnik reinvestuje 100% svojho zisku do rozvoja prevádzky, zamestnáva znevýhodnené a zraniteľné osoby. Predmet činnosti – repasácia vyradeného hardvéru, šetrenie životného prostredia a prírodných zdrojov.

Druhý registrovaný sociálny podnik je úplne z iného súdka – Agro – drevinový ekosystém BBSK, s.r.o. z obce Rovňany v okrese Poltár, ktorý sa zameral na ekologické poľnohospodárstvo  a lesníctvo. Cez zveľaďovanie hektárov pôdy a agrolesnícke ekosystémy pretavil pozitívny vplyv na klimatickú zmenu priamo do praxe. Milan Vaňo, konateľ spoločnosti, ktorý to robí bez nároku na mzdu, pútavo rozprával, ako sa premyslene pustil banskobystrický VÚC do práce. Merateľný pozitívny vplyv sociálneho podniku pomenoval vo viacerých rovinách – zníženie miery nezamestnanosti v regióne, tvorba krajiny, zlepšenie ekologických, environmentálnych a klimatických podmienok, rozvoj školy, keďže zapája stredné odborné školy z regiónu a v neposlednom rade rozvoj cestovného ruchu.

Jeho prezentácia bola taká pútavá, že mnohí z účastníkov dostali chuť ísť sa pozrieť na tie voňavé lány osobne.

Záverečnou témou konferencie bol Prehľad finančných nástrojov a príležitostí, ktoré môžu nielen samosprávy a sociálne podniky, ale aj ostatné spoločnosti a organizácie využiť na rozvoj a podporu svojich eko- aktivít. Zástupcovia zapojených ministerstiev, bankového sektora a investorov informovali o finančných i nefinančných nástrojoch, ktoré momentálne sú alebo v blízkej budúcnosti budú k dispozícii na rozvoj sociálnych inovácií a sociálneho podnikania, ktoré môže byť významným nástrojom na riešenie dopadov klimatickej krízy.

To je zároveň aj posolstvo konferencie, ktorá úspešne nadviazala na prvé dva ročníky venované téme sociálnej ekonomiky na Slovensku a posunula ju zas o kúsok ďalej, smerom k závažnej otázke ľudstva, ktorá sa týka aj Slovenska. Aj keď sa nám zdá, že zatiaľ len okrajovo…